Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

Viac
 

História

Miestne archeologické nálezy poukazujú na to, že dané územie bolo osídlené už v období staršej doby železnej. Neskôr tu vzniklo sídlisko púchovskej kultúry z doby rímskej zistené v lokalitách Skala, Mikov kopec a Komíny. V priebehu 8. a najmä 9. storočia širšie územie Bytčianskej kotliny osídlili slovanské kmene. Slovanské sídlisko sa zistilo aj na území súčasného Hričovského Podhradia. Na temene hradného vrchu bolo veľkomoravské osídlenie a predpokladá sa, že tu bol aj drevený hrad. Dokazujú to nálezy črepov a stredovekej keramiky. Sídliská z 8. – 10. stor. boli vlastne zárodkami rano stredovekých dedín.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1265. Jej pôvodný názov bol Hrichow, v r. 1271 Hrychov. Vlastná obec ktorá vznikla pri hrade Hričov je prvý krát doložená v r. 1469 ako possesio Waralya a v r. 1598 Podhradie. Jej súčasný názov Hričovské Podhradie sa objavuje až v roku 1808. V r. 1282 k hradnému panstvu patrili aj dediny Dolný a Horný Hričov, Peklina a Ovčiarsko a v r. 1469 aj Hlboké, Závadka, Veľká Kotešová a Dlhé Pole. 

Pôvodne sa obyvatelia zaoberali najmä poľnohospodárstvom, keď popri chove dobytka, ošípaných, oviec, kôz a hydiny pestovali najmä obilniny, strukoviny, pohánku, kapustu, ľan, konope a krmoviny. Rozšírené bolo aj včelárstvo. Popri poľnohospodárstve k najstarším aktivitám obyvateľov obce Hričovské Podhradie patrilo pastierstvo, ovocinárstvo, práca v lesoch, furmanská doprava a neskôr aj pltníctvo. Z drobných remesiel mali zastúpenie mlynári, pekári, kováči a tesári. V roku 1770 pracovali v dedine dva vodné panské mlyny. Chov oviec umožňoval výrobu súkna na obuv a ošatenie. Všetky základné časti odevov sa zhotovovali doma z vyrobeného zrebného plátna a súkna. Na začiatku 19. storočia sa na území obce spomína aj vápenka a okolo roku 1830 sa v obci robili pokusy aj o ťažbu uhlia.

Sedliacke i želiarske domy boli drevené, menej na výstavbu sa používala nepálená tehla a kameň. Príbytky boli jednoduché, hlavným priestorom bola kuchyňa. Obyvatelia si domy budovali sami, hlavne svojpomocou. Zariadenie bolo jednoduché, ale funkčné.

Materská škola

Do prevádzky bola daná 11. septembra 1978 ako spádová materská škola, do ktorej dochádzali deti aj zo susedných obcí Paštinej Závady a Pekliny. V apríli 1994 bola síce materská škola zrušená, avšak od 1.3.2005 bola opätovne daná do prevádzk

Základná škola

V 30-tych rokoch uplynulého storočia bola v obci zriadená Základná škola. Od školského roku 1949/1950 žiaci 6. – 8. ročníka začali dochádzať do Základnej školy v obci Dolný Hričov. Od uvedeného školského roku v Hričovskom Podhradí zostala len jednotriedna Základná škola s 5 postupujúcimi ročníkmi. Od školského roku 1963/64 sa škola presťahovala do priestorov v novovybudovanom Kultúrnom dome. Vzhľadom k pokračujúcemu poklesu počtu detí bola Základná škola v obci v r. 1976 zrušená.